I.ročník
Minulý rok (31.12.2009) sme sa my: Billy, Xico a Vedúci rozhodli založiť tradíciu silvestrovského výšlapu na Königswarte.
KRONIKA
Je silvestrovské ráno a niektorí naši spoluobčania sa náhlia do práce, my však vyrážame smer Nový most, kde s miestnym taxikárom dohadujeme cestu do Wolfsthalu. Taxikár nám ukazuje ich manuál cien a keďže sme traja (Billy, Xico a Vedúci) usudzujeme, že lacnejšia cesta bude predsa len MHD ako sme sa na začiatku dohodli. A tak čakáme na 901-ku s nachystaným euro päťdesiat. Nič prekvapujúce, že sedíme v nej skoro sami.
Do Wolfsthalu prichádzame pomerne rýchlo a na železničnej stanici hľadáme domácu Kneipu. Billy zablúdil do miestneho dvora, kde však zistil, že otvorené majú až poobede a tak vykračujeme na koniec resp. začiatok dediny, kde by mala začínať i turistická značka. Zastavujeme sa ešte v miestnych potravinách, kde plánujeme zakúpiť nejaké pivo/víno. Avšak nás nemilo prekvapujú a konštatujeme, že v hocijakej slovenskej hornej-dolnej sú lepšie zásobené ako tu. Už vysmädnutý vbiehame na čerpaciu stanicu a v shope o veľkosti 2x2 metre sa "prekrajujeme" cigaretovým dymom (všetci svákovia z Wolfsthalu tu sedia a hulia cigary a zapijaju dvojkou bieleho) a dostávame sa k pokladníčke. Xico z chladničky vyhrabal tri "schwechatské plechovice" a vonku pri smerovníku s fotákom v ruke ich pijeme.
Po pollitrovom osviežení sa výdavame po červenej turistickej značke smer Pottenburg na Königswarte. Popri vykurovacej bio stanice sa snažíme prejsť čo najrýchlejšie a so zadržaným dychom. Biomasa smrdí veľmi intenzívne, ale my máme so sebou slivku, ktorá tento smrad dokáže ako-tak prehlušiť. Vystupujeme do vinohradov a kocháme sa miestnym altánkom. Značka sa nám akosi stratila a tak vyťahuje Billy svoje GPS a usudzujeme, že sa musíme trochu vrátiť.
Už sme zase na červenej a oproti nám vysoký plot obory so železným rebríkom a vedľa veľká tabuľa s výstrahou: "zákaz cyklistov a pozor na divé svine". Tak sa radšej posilňujeme slivkou a postupne zdolávame rebrík. V obore padá hustá hmla, ktorá má za príčinu, že už dávno nejdeme po červenej, ale sa štveráme prudkým kopcom hore.
Naša orientácia nás doviedla až k polovníckej chate. Konštatujeme, že Pottenburg sme asi minuli. Pri horucom jagertee a slivke kujeme plány, aka by bola zemanská chata tu na tejto polovnickej. Pri chate sme našli i vstup do vínnej pivničky a to nás ešte viac presvedčuje, že zemanská chata by tu bola perfektná.
Postupne ako vystupujeme vyššie a vyššie stráca sa aj hmla. Zas sme prišli k veľkému plotu avšak bez rebríka a tak popri ňom pokračujeme až kým nenarazíme našťastie na....(divé svine to nie sú)...na rebrík. Za rebríkom už nás víta lúka - Königswarte.
A tak sa usadzujeme pri stolčeku pod rozhľadňou. Batohy s proviantom nechávame tak a vystupujeme po schodoch hore. Niekto to i rátal, ale už neviem koľko narátal. Na vrchu sa kocháme výhľadom na Karpaty, Bratislavu i Burgenland. Búchame šampanské a pri pohľade na inverziu a vykúkajúci Pottenburg zisťujeme, že sme ho minuly len o pár metrov.
Dole na stolčeku hodujeme z toho čo každý doniesol (kapustnica, bôčik, olivy, syrčeky...) a tešíme sa na varené vínko v Berg-u u hasičov. Zistili sme totiž ešte pred akciou, že miestny hasiči z Bergu majú pred svojou hasičskou stanicou stánok s punčom a s vareným vínkom. Vychádzkový chodník-diaľnica z Königswarte nás celkom svižne zaviedol do dedinky Berg. U hasičov koštujeme všetky nápoje, ktoré majú v ponuke a po hodinke čakáme na "taxík", ktorý nás už porozváža domov.
Už teraz sa tešíme na druhý ročník a veríme, že nás bude viacej a že sa nám podarí ten Pottenburg nájsť :-)